Európska výstava Kyjev, Ukrajina. 

Na dlhú a náročnú cestu sme sa vydali v zostave 3 ľudia /Chiara Capomagi, Nicola a ja/ + 7 psov /Narnia, Noel, Paprika, Ebi, Ypsilon, Ulise, Isi / 

Deň prvý a druhý: Cestou- necestou .... Nastal deň D, kedy sa naša malá zostava vydala na strastiplnú cestu. GPS nás navigovalo na poľské hranice, cestou sme sa zastavili na kávu a rýchle venčenie u Ewy Waneckej a Roberta Adameka a plný dobrej nálady sme ťahali k hraniciam. Cesta diaľnicou pekne ubiehala, až pokiaľ sme sa nedostali asi 2 km pred hraničný prechod. Tam sa čas akoby zastavil. Tempom slimáka sme pomaličky postupovali k Ukrajine, až sme po 4 hodinách končene prekročili závoru a ocitli sa na strane, kde ak ste neštudovali Azbuku a ruský jazyk, tak ste sa cítili stratení. Po predložení dokladov nás colník odstavil a nechal čakať. Po 20 minútach kedy teplota vzduchu dosahovala max.12°C /podotýkam, stále máme leto/ a únava znásobovala pocit zimy, sa Nicola rozhodol konať. Po 2 hodinách strávených chodenia ,,od okienka ku okienku" sme zaplatili 2 eura poplatok /nevieme začo / a prešli bránou na ukrajinskú stranu. Hneď za hranicami nás čakalo milé i nemilé prekvapenie, keď nafta stála 80 centov, avšak premrznutí sme sa nedočkali kávy /nefungoval kávovar/ a tak sme pokračovali po krátkej prestávke ďalej. Miestami sa nám cesta strácala a nahrádzala ju poľná cesta, našťastie napojením sa na diaľnicu sa jazdné podmienky ako tak zlepšili, ak nerátam že servis auta sa veľmi neodkladne zaktualizoval. Diaľnicou nám prebehovali kone, kravy, sliepky, občas nejaký človek a počet havárií sa preklenul cez 10 /potom som to prestala rátať/. Vidieť starú Tatrovku, Žigulaky aké mal ešte môj dedko, Karosy s vypadnutými svetlometmi oblých tvarov ktoré prevážali ľudí do práce, kovové atrapy tankov a lietadiel ako dekorácia a samozrejme nespočet kostolíkov so zlato jagavými strechami ma vrátili späť v čase do môjho detstva a čb televízora. Po 28 hodinách strávených v aute, s nevyhnutnými prestávkami na venčenie psov a našich životných potrieb sme dorazili do Kyjeva. Ubytovnie sme mali v plne vybavenom dome, za čo vďačíme našim priateľom necelých 20  min. od výstaviska. Po "vylodení sa" sme sa rozhodli ísť na prvé telpé jedlo po 2 dňoch do blízkej reštaurácie. Na naše prekvapenie sme sa dočkali obsluhy výhradne rusky hovoriacej /v zostave sme sa vedeli dohodnúť cca 10 svetovými jazykmi , bohužiaľ ruština k nim nepatrila/. Milujem obrázkové menu, aj keď s mojou potravinou alergiu to bola tiež strela naslepo, ale šalátom nič nepokazím a grilovaným masom dá sa povedať tiež nie sme si dali večeru. Unavení, najedení, uzimení /stále bola zima, veterno a dážď/ sme padli okolo polnoci do postele. 

Deň tretí: Budíček o 5. ráno. Venčenie psov na striedačku, nakladanie do auta, ja som sa rozhodla relaxovať na dome so psami ktorí sa nevystavovali. Chiara s Nicolom odišli o pol siedmej na výstavisko. Viac som až do večera o nich nepočula vďaka poplatkom za internet mimo EU, sme vyčerpali dátové balíky, ktoré nám operátor ponúkal :D ... zato sme si so psami užívali teplo domova. Ďalším prekvapením nového dňa bola voda z vodovodu, ktorá mala vajcový odor / ktorý šiel len ťažko prekryť mojim sprchovým gélom a tak po kúpeli bolo nevyhnutné doladiť sa parfumom/, a pri čistení zubov jemne perlila, blízke Potraviny ponúkali rôznorodý tovar kde čerstvú zeleninu ťažko nazvať čerstvou, v chladiacich boxoch sa dalo kúpiť kadečo v deň a po dátume expirácie, pri pokladni mi pokladníčka neustálym klaňaním dávala najavo vďačnosť za dve "dvojkorunove" bankovky /rozumej - 1 hrivny=  3 centy a tak ak sme zamenili 100 eur, mohli sme hrať na izbe monopoly :D .... pocit postkomunizmu bol tak veľmi citeľný ako bola citeľná chudoba cieľovej skupiny navštevujúcich tento market. Psiská a ja sme si oddychovali a netrpezlivo čakali na zážitky z výstavy . O pol deviatej večer sme sa dočkali! Prvé 2 BOBíky v kapse, a zážitky na polnočné rozhovory. No nič, zažijeme na vlastnej koži zajtra :)

Deň štvrtý: Budíček o 5. ráno. Naloženie a odchod prebehol rýchlejšie a o 6. cesta na výstavisko, stále zima a veterno. 6.20 príchod a zaradenie sa do radu čakateľov na otvorenie brány. Príjem psov prebiehal nasledovne: postavíte sa do radu na veterinárnu pečiatku /ak máte šťastie či inštrukcie z predošlého dňa, idete na rad hneď a nečakáte v aute/. Ja som bola v rade medzi prvými a dala opečiatkovať všetky dni hneď, takže v nasledujúce dni veterinárna prehliadka odpadla. Podotýkam, že bez pečiatky od veterinára vás nezaregistrovali pri príjme psov. Tam ste sa postavili do ďalšieho radu čakateľov, znova pečiatky a výdaj katalógu /tu bolo nevyhnutné vystáť rad každý deň/. Našťastie nepršalo, kedže sa to celé dialo pod holým nebom pred halou výstaviska boli sme vďační za kávopredavačov od 7. hod ráno. Po opečiatkovaní sme čakali na otvorenie dverí do haly výstaviska.Čas otvorenia dverí stanovení na 7.20 hod.  Vstup prebiehal cez jedny dvere, ku ktorým ste sa dostali 2 schodíkmi /dosť náročná tlačenica uprostred chaosu klietok, výst. stolíkov, kufrov, psov, vystavovateľov.../ Konečne dnu! Všetky kruhy boli v jednej hale, spolu so stánkami, my sme si našli miesto mimo chaosu ale vcelku dostupne pri naše kruhy. Stánkov veľmi málo, miesta pre divákov tiež pomenej, ale veľmi kladne hodnotím prácu personálu kruhu, ktorí presne vedel čo má robiť, koho volať a upratať si vystavovateľov v kruhu. Nastupoval Ypsilon .... a bolo to tu... Chiara a Ypsi to dokázali a my sme sa spoločne radovali z prvého titulu Európsky Víťaz 2017 ! Čerešnička na torte bol druhý BOB pre dobráckeho clumbera Uliseho a tak ziskom dvoch CAC a dvoch BOB sa stal Šampionom Ukrajiny! Na oslavu sme si našli novú reštauráciu / s rovnako kresleným menu/ a podarilo sa nám nájsť nový supermarket typu našich klasických nákupných centier a tak sa nám podarilo nakúpiť zopár potrebných vecí, ktoré neboli dostupné v predošlom obchode. Večerná oslava na izbe, príprava na ďalší den a polnoc bola za nami. :D 

Deň piaty: Budíček o 4.30, keďže na rade bola najviac zastúpená skupina II., v ktorej boli naše corsá. Rýchly náklad do auta a presun k výstavisku. Tentokrát medzi prvými po pečiatky z príjmu, takže vstup do haly rovnako nezabral veľa času. "Naše miesto" bolo voľné a tak sme sa aj tentokrát usadili mimo chaosu a veľkej tlačenice okolo kruhov. A hups...prvé prekvapenie dňa:  zmena rozhodcu! Sučky mal posudzovať p. Juan Naveda zo Španielska, avšak po zemene rozhodcu prišiel nejaký pán, ktorého meno sme doposiaľ nezistili.  Dokonca nebolo zmenená ani pri posudzovaní na tabuli. Prihlásili sme naše mladé nádeje. Paprika - necelé 2 roky - v triede otvorenej, jej prvá výstava v živote! Ebi - necelých 19 mes. v triede strednej a najmladšiu triedu zastúpila Narnia vo veku 6 mes. ako druhá najmladšia sučka v triede. Za úspešnú prezentáciu môžem ďakovať Nicolovi, k posudzovaniu rozhodcu dodám snáď len toľko, že cca 60 sučiek bolo posúdených v necelých 100 minútach, kde vo vedľajšom kruhu práve končili psy v triede šteniat..... Pre predstavu posudzovania: postaviť psa do postoja, jedno spoločné kolo, prísť k rozhodcovi , ukázať zhryz, tam a späť, kolečko a buď ste v kruhu zostali, alebo ste odišli. Toto všetko sa dialo bez jediného slova, rýchlosťou ktorá mi nedovolila robiť fotky, kedže som musela bežať po Ebi a následne po Papriku, ktorú som len tak tak stihla priniesť. Takže sučky doposudzované, poďme sa baviť vedľa. Psov posudzoval argentínsky rozhodca p. M.A. Martinez. Doteraz neviem, akým spôsobom si vyberal rozhodca psov, pretože taký mix aký robil v kruhu som už dlho nevidela a miestami aj udivený pohľad vedúceho kruhu, keď p. Martinez trieskal jeho poznámkovými papiermi o stôl a rozčuľoval sa vcelku viditeľným spôsobom, že mu nie je po vôli. Vystavovatelia tiež zostávali prekvapene stáť a miestami nevedli, či prísť do stredu, či obehnúť kruh, alebo akým spôsobom majú psa postaviť, čo malo za následok mierne zdržanie. Triedu mladých vyhral pekný mladý psík, behavý, atletický, veľmi korektnej kostry a veľkosti. To už ale nálada za kruhom naberala na obrátkach. Nastúpila trieda stredná. Nepatrí sa mi hodnotiť rozhodnutie rozhodcu, koniec koncov líha si každý s vlastným svedomím a vedomím.... Formentíno pes z Argentíny, s handlingom viac než interesantným, ováciami spoza kruhu ako pri futbalovom zápase .... keď budú fotky, nech si každý urobí názor sám..../ ps: ja osobne som nefotila, takže fotky budú z internetového zdroja/. Triedu otvorenú som po nástupe opustila, išli sme sa s Chiarou najesť a zahnať ten divný pocit v žalúdku z predošlého kola. Prišli sme práve včas na záverečné šach- mat. Trieda pracovná bola zastúpená 2 jedincami a posúdenie trvalo celkovo okolo 25 minút. Trieda šampionóv a znovu mix. Nakoniec v kruhu zostalo 8 šampionov, a v závere si človek nepočul vlastného slova, v kruhu skandovali nadšený fanúšikovia škrekom, vreskom, neidentifikovateľnými zvukmi a potleskom. Celý ten blázninec p. Martinez ukončil víťaztvom psa, ktorého handlerka za naozaj obrovského fanklubu letela kruhom ako prvá. O BOB si viete následne predstaviť ten hurhaj. Psík z triedy mladých bol naším favoritom a tak sme sa aj my nechali mierne strhnúť davom a pripojili sa aspoň potleskom a majiteľovi srdečne gratulujem! Vidieť v kruhu toľké emócie, ktoré v návale radosti vyvrcholili do bozku pre rozhodcu bolo úsmevné, ale zároveň aj číre vyjadrenie radosti :D  Tak a to je z mojich pocitov z kruhu EDS Cane corso asi tak všetko. Videá z mobilu, ktorý som mala v ruke pridám do albumu s fotkami z EDS, aby ste mohli okúsiť aj vy tú atmosféru zápasu :D Večerný návrat na izbu, zopár postrehov a pokec s priateľmi ukončil deň plný na zážitky. 

Deň šiesty: budíček o 5. ráno. Chiara odchádza s Isi na posledný výstavný deň a my doprajeme psom relax pred dlhou cestou. Vykuklo slniečko a aj vzduch sa mierne ohrial, ideálne na prechádzku k neďalekej rieke Dnepr, ktorá je obrovská. Deň sme si užili prechádzkami a venčením, nič výnimočné sa nedialo. Večer pol desiatej sa otvorila brána a Chiara odparkovala s novým titul Europskeho víťaza 2017 pre portugalského podenga Isis! Posledný deň sa mali na bezproblémový prechod hranicami vydávať atesty v azbuke, kde sa údajne píše, že pes sa zúčastnil EU výstavy a pri výstupe nie su potrebné žiadne iné dokumenty a máme byť prednostne vybavení. Znova nastal chaos pri office, kde nikto nehovoril jazykom nášho kmeňa a jediná odpoveď na ktorú sme si už počas pobytu na výstavisku zvykli bolo "eto ňet maj problem" s úsmevom na perách.... Celkovo vybavenie certifikátov bolo cca na 4-6 hodín, kedže platba cash nebola prijatá, mali ste možnosť vzužiť banku v hale výstaviska, keby... keby nebola nedeľa a banka bola zatvorená. Tým nastal chaos a nakoniec sa Chiare podarilo "zázračným" spôsobom po 5 hodinách dokumenty získať i za cenu toho, že ak nechcela prísť o záverečný honor ring, musela pasy našich psov zveriť priateľom čakajúcich v rade /opäť len jeden office/ a následne sa s nimi prestriedať kedže aj tí čakali na záverečky. Nakoniec sa ale všetko vybavilo a my sme sa mohli pripraviť na cestu späť, dúfajúc, že nám tlačivá pomôžu na ceste bezproblémovým prechodom cez hranice. 

Deň siedmy: Ráno, sladkých 7 hodín, vôkol potopa po nočnej prietrži mračien, venčenie, balenie, nakladanie auta a štart .... Prvé pozitívum: Milujem MC Donald a ich anglické popisky a bohato ilustrovaný bufet! :D Druhé pozitívum: výjazd z Kyjeva bol takmer bez zdržania, len sme to šupli priamo cez centrum, nech teda aj dačo uvidíme z kultúry či pamiatok. No a od výjazdu už len cestou necestou späť "do civilizácie" :D pozn: Mesto Lviv sa mi videlo oveľa krajšie ako Kyjev. Cesta prebiehala hladko, nálada v aute bola výborná, kilometre ubiehali a bola tu hranica. Naozaj výstup z Ukrajiny sme mali expresne rýchly bez zdržania, avšak na vstup do PL sme strávili 2 hodiny odparkovaným autom, s vyhádzanými kuframi a veľmi dôležitým poľským colníkom. Na našu námietku že predsa psy majú všetky dokumenty v poriadku vrátane krvných testov a atestu z výstavy pozberal pasy a nebolo ho cca hodinu. Následne skontroloval batožinu, mrkol do kabíny, kedže sme nákupy nerobili, tak nám nemal čo zhabať,či precliť nás láskavo po 2,5 hodinách prepustil.... Cesta Poľskom sa kľukatila a my sme dorazili k nášmu domu o jednej ráno na ôsmy deň. 

Tento výlet bol ako sen, živý sen a na otázku reportérky UA televízie, či sa ešte niekedy vrátime na Ukrajinu je moja odpoveď značne jednoznačná :D ....